Dnes si premiér nelekár účelovo verejne nielen osvojuje (čo by bola jeho súkromná vec), ale aj verejne obhajuje subjektívne nevedecké názory (vôbec nie argumenty) ortopéda na komplikovaný, podrobne preskúmaný svet DNA.
Autorita je podľa wikipédie vážená, uznávaná, rešpektovaná osobnosť, odborník. Mnohé roky dozadu boli autoritami v slovenskej obci farár, notár a učiteľ. Časy sa menia, autoritou (aj morálnou) je dnes ktokoľvek vzdelaný, uznávaný, zvlášť ak je ako odborník rešpektovaný vo svojej odbornej komunite, ktorá to často prejaví tým, že zvolí autoritu do vedúcej funkcie, do čela inštitúcie alebo občianskeho združenia (odbornej spoločnosti). Nepochybujem o tom, že uznávaných odborníkov v slovenskej medicíne nie je málo, mnohí z nich sú vo funkciách, a tak reprezentujú nielen seba, ale aj svoju inštitúciu (organizáciu, združujúcu lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov).
Medicína sa vyvíja tisícky rokov, nie vždy bezproblémovo, odborné názory sú často zdrojom polarizácie, polemiky, diskusie, v snahe nájsť objektívnu pravdu pre prospech diagnostiky a liečby. Aj odborné kongresy v súčasnosti majú často bloky prednášok „pre a proti“. Existujú aj omyly medicíny. Typickým (a ukázalo sa nakoniec, že účelovým) bolo Wakefieldovo konštatovanie o súvislosti autizmu a očkovania (na 12 pacientoch v roku 1998), ktoré veda po rokoch (napr. dánska štúdia na polmilióne deťoch v r. 2002) jednoznačne vyvrátila. Že sa k Wakefieldovi dodnes hlásia nevzdelanci, nie je zaujímavé, (aj minister zdravotníctva USA Kennedy, ktorý ohlásil, že do piatich mesiacov zistí, čo spôsobuje autizmus). Medicínske autority svoje stanovisko k tejto téme jasne prezentovali už dávno – aj pre laickú verejnosť.
Na spomínaných kongresoch „pre a proti“ je kultivovaná odborná komunita názorovo rozdelená, ale nie polarizovaná, hľadá sa prienik, každý si vypočuje aj argumenty druhej strany. Dnes si premiér nelekár účelovo verejne nielen osvojuje (čo by bola jeho súkromná vec), ale aj verejne obhajuje subjektívne nevedecké názory (vôbec nie argumenty) ortopéda na komplikovaný, podrobne preskúmaný svet DNA. Mimochodom, profesor Ján Vilček, Slovák, svetová kapacita ocenená prezidentom USA (nie tým súčasným) za objav biologickej liečby protilátkami kódovanými DNA, asi neprišiel na objav doma s pomocou mikroskopu. Škoda, že si vedenie štátu neosvojilo vedecké argumenty prof. Jána Vilčeka, to by ale nekonvenovalo elektoriátu – čo keď je za tým Soros….
Často sa pertraktuje názor, že medicína sa nemá miešať do politiky. Áno – pokiaľ sa politika (manipulatívna) nemieša do medicíny – a to sa deje nielen v Spojených štátoch (viď Kennedy), ale posledný rok aj u nás. Účelovo, vedome, pod pláštikom „odbornej diskusie“ (ministerstvo zdravotníctva zriadi „komisiu“, tá preskúma …) urážajúc všetkých vzdelaných zdravotníkov.
Preto som nielen ja, ale aj mnoho mojich kolegov v praxi, presvedčený o tom, že dozrel čas k verejnej prezentácii jednoznačných odborných postojov medicínskych autorít. Vzdelaný lekár je ešte stále autorita, nemusí rozprávať o mRNA (lebo tomu často nerozumejú ani lekári), ale môže ponúknuť verejnosti podnet na správny občiansky postoj. V posledných týždňoch sa k aktuálnej téme „Covidová amnestia“ (ponižujúcej všetkých zdravotníkov – a kedysi sa im tlieskalo…) vyjadrili len jednotlivci a priamo a jednoznačne len dve organizácie (obe združujúce súkromných lekárov).
Mnohé štátne inštitúcie, zdravotnícke zariadenia aj občianske združenia reprezentujúce lekárov a zdravotníkov majú svoj historický pôvod v časoch komunizmu, resp. majú priamu alebo nepriamu väzbu na establishment – na škodu veci pre ich názorovú nezávislosť. Článok 26 ústavy hovorí, že „sloboda prejavu sa zaručuje“ a „každý má právo vysloviť svoj názor“ (… o to viac vedecký argument).
Slovensko je malé, môžeme sa staviť (v praxi som 45 rokov), že mnohí lekári vo vedúcich pozíciách, medicínske autority, nevyjadria svoj občiansky názor (aj keby bol akokoľvek vedecky pravdivý a objektívny), aj „keby traktory padali“, no lebo … DNA.
V „meruôsmych“ rokoch chodili štúrovci po dedinách v snahe zobudiť národné povedomie, prednášali v hostincoch: „Hrdlačíte na pánskom, váš vicišpán si peniaze privlastní, ide do Pešti a tam všetko prehrá v kartách – a vy na to nič nepoviete?“ Gazda v prvej rade si potiahne fúzy a hovorí: „Naaa, keď mu nešla karta…“ Odvtedy prešlo skoro 200 rokov a v mysliach Slovákov sa toho zmenilo len málo: „načo sa ozývať …“.
Škoda, spoločnosť to dopredu neposunie, a tí, ktorých sa to týka, si pri vlastnom egoizme nechcú uvedomiť, že by mohli pre spoločnosť urobiť podstatne viac, hlavne inšpirujúceho pre vzdelaných mladých ľudí (ktorí odchádzajú zo Slovenska aj z tohto dôvodu), ak by prestali myslieť na vlastné pohodlie. Je mi jasné, že moje verejné zamyslenie to nezmení, ale prečo to aspoň nepomenovať. Možno ako inšpiráciu pre mladšie generácie.
No, ak je to problém DNA, aj tá podlieha mutáciám. Podľa Kotlára v rokoch 2020-2023 to bolo smerom ku kukurici (v roku 2023 boli voľby …). Verím, že Slovensko sa raz posunie v mutáciách aj opačným, pozitívnym smerom. Držme si palce.